Budúce trendy vývoja elektrickej energie sa budú zrýchľovať v štyroch hlavných smeroch: čistejšia energia, inteligentnejšia energia, trhovo{0}}orientovaná energia a energia na spoluprácu. Vybudovanie nového energetického systému s novými zdrojmi energie ako nosného piliera sa stalo globálnym konsenzom. Nasleduje špecifická analýza trendov:
Obnoviteľná energia dominuje energetickej štruktúre, jadrová energia sa dopĺňa
Očakáva sa, že do roku 2030 spoločný podiel obnoviteľnej energie a jadrovej energie v globálnej energetickej štruktúre vzrastie na 50 %. Ako hlavný motor globálnej energetickej transformácie Čína v roku 2025 videla, že obnoviteľná energia predstavovala viac ako 80 % jej novoinštalovanej kapacity energie. Výstavba veterných a solárnych energetických základní stále napreduje, pričom hlavným-veterným a solárnym základniam v púštnych oblastiach sa stáva hlavné bojisko pre rozvoj novej energie. Medzitým bude jadrová energia vďaka svojej stabilite a nízkym -uhlíkovým charakteristikám zohrávať dôležitú doplnkovú úlohu pri výkone pri základnom zaťažení.
Hlboké posilnenie pomocou umelej inteligencie, vytvorenie „inteligentného energetického systému“
AI pretvára celý reťazec vývoja energetického systému, od výroby a prenosu až po distribúciu a spotrebu. Prostredníctvom veľkorozmerných{1}}modelov napájania sa dosahuje predpovedanie zaťaženia, varovanie pred poruchami a inteligentné odoslanie, čím sa elektrizačná sústava posúva od „poháňaného- skúsenosťami“ k „riadenému-modelom“. Napríklad veľkorozmerný-model spoločnosti State Grid „Bright Power“ dosiahol štvornásobné zlepšenie účinnosti diagnostiky distribučnej siete. V budúcnosti sa bude výpočtová sila a elektrina vyvíjať synergicky, pričom projekt „East Data, West Computing“ vytvorí časopriestorový mechanizmus spolupráce so západnými veternými a solárnymi energetickými základňami, ktorý premení dátové centrá z „vysoko-energeticky-spotrebujúcich záťaží“ na „flexibilné zdroje“.
Prelomy v technológii skladovania energie, riešenie problému kolísania novej energie
Prerušovanosť a nestálosť nových zdrojov energie kladú vyššie nároky na možnosti regulácie systému, vďaka čomu je skladovanie energie kľúčovou podporou. Predpokladá sa, že do roku 2025 presiahne čínska inštalovaná kapacita nových zásobníkov energie 15 miliónov kilowattov. Životnosť lítium-železitých fosfátových batérií prekročila 8 000-krát a technológie dlhodobého skladovania energie, ako sú sodíkové-iónové batérie a všetky-prietokové batérie, sa rýchlo menia a smerujú k-aplikáciám vo veľkom meradle. Skladovanie energie nielenže vyrovnáva výkyvy, ale aj znižuje náklady na energiu prostredníctvom{11}}výrazných cenových rozdielov, čím sa vytvára účinný cyklus „nová energia + skladovanie energie“.